Tenebris

Príbeh: Tenebris sa narodil tesne po rozdelení kráľovstva. Narodil sa do významnej šľachtickej rodiny. Meno Tenebris však nie je jeho vlastným menom, to už dávno zabudol. Zem zla bola tesne po rozdelení, ešte plná dobrých ľudí, ktorý mali tú smolu a dostali sa sem – to bol prípad aj jeho rodiny. Jeho otec vládol celkom veľkému územiu, ktoré získal, ako šľachtic. V zemi zla prepukol chaos a anarchia, dobrý prostý ľudia utekali na jeho územie, kde vládol poriadok. Prežil šťastné bezproblémové detstvo. Učil sa boju, jazde na koni, jazykom, čítaniu, písaniu. Bol dobre vychovaný a vzdelaný. Vždy bol veľmi ambiciózny a cieľavedomý. Bol silný, odvážny, šľachetný - typický rytier. Táto výchova na ňom zanechala stopy aj po stovkách rokov. Keď dospel stal sa vojakom jeho otca, ktorý chránil územie pred sústavnými útokmi zlom nakazených ľudí. Veľmi ho ovplyvnili krutosti vojny. Po nejakom čase na fronte zistil že si zabíjanie užíva a baví ho to. Bavilo ho riskovať vlastný život, bavilo vrhať sa strmhlavo do nepriateľskej línie. V armáde rýchlo postúpil až na úroveň veliteľa. Jeho taktické znalosti zapríčinili mnoho výťaztiev. Nikdy si nezakladal na svojom pôvode a snažil sa vybudovať si vlastnú povesť. Stal sa uznávaným hrdinom a za ženu si vzal jednu šľachtičnú, ktorej rod prišiel na územie jeho otca hľadať nový domov. Nebola to svadba z donútenie, miloval ju a bol šťastný. V živote už v tak mladom veku dosiahol všetko, čo kedy chcel. Dodnes si pamätá, aké šťastie prežíval. Po smrti jeho rodičov zdedil celý ich majetok aj titul. Na zodpovednosť mal teraz aj svojich poddaných, o ktorých prejavoval vždy veľký záujem. Pracoval, riadil, snažil sa a to ho napĺňalo. Všetko bolo dokonalé, až kým moc zla nezačala silnieť. Vzrastal v ňom strach o jeho ľud, o jeho poslanie, o jeho ženu. Usilovne hľadal riešenie.

Spoiler:

Jedného dňa však do jeho honosného zámku dorazil kňaz. Nebol to obyčajný kňaz, ale uctievač temného náboženstva, uctievač tmy. Tenebris prejavil o toto náboženstvo veľký záujem, čo sa mu stalo osudným. Bol , ako posadnutý hľadaním východiska s čoraz temnejšej situácie. Celé noci strávil čítaním posvätných kníh. Bol posadnutý viac a viac. Experimentoval, učil sa a zdokonaľoval. Praktiky tohto temného náboženstva boli často krát barbarské a kruté, v tej dobe však neobetovával ľudí. Obetovával zvieratá a čoraz viac sa tomuto náboženstvu oddával. Radosť sa s jeho života pomaly, ale iste vytrácala. Nahradili ju strach, obavy a úzkosť. Začali sa mu snívať nočné mory, v ktorých videl svoju ženu umierať. Vtedy sa rozhodol, že správy všetko, aby ju ochránil. Svoju ženu miloval, no trávil s ňou čoraz menej času. Jeho žena otehotnela, a on pochopil, že proti rastúcej moci zla nevydržia večne. Nikdy nezabudol na tú radosť, ktorú prežíval keď sa to dozvedel. Táto radosť ho takmer vyslobodila s područia noci. Aby svoj ľud ochránil učil sa najtajnejšie kliatby a kúzla. Temnota ho však premohla. Daň za využívanie tejto moci bola jeho duša, v momente, keď obetoval vlastnú dušu sa stal nesmrteľným. Stal sa otrokom noci a tmy. Na svetlo chodil čoraz menej a po nejakom čase vôbec.

Spoiler:

Raz sa stalo, že jeho obavy sa naplnili. Zlovoľná armáda napadla jeho kraj. Armáda, ktorej velil nebola schopná ich zastaviť. Použil aj svoju moc, zabil obrovský počet nepriateľov, no vtedy ju neovládal na takej úrovni , aby všetkých zastavil. Jeho sídlo prepadli a zničili. Jeho žena umrela a on už stratil všetko. Dodnes má v pamäti pevne vritý ten okamik, keď sa prechádzal po troskách jeho celoživotnej práce. Nikdy nezabudol na ten pocit, keď klačal nad telom jeho ženy. V tom momente prisahal, že svet zbavý Lausa. To jeho vinil zo všetkého toho chaosu. Bola to vina toho šialeného tyrana. Stratil zmysel života, stratil životnú lásku, stratil svojho potomka.

Spoiler:

Jediné, čo mu ostalo boli jeho schopnosti . Zo svojho starého života mu ostali len trosky, stratil dokonca vlastnú dušu. Viac a viac sa utápal vo svojich schopnostiach, až ho nakoniec celkom pohltili. Získal večný život, ale stratil všetku radosť z neho. Rozhodol sa, že zmocnie a pomstí sa. Trénoval, učil sa, modlil sa. Začal obetovávať ľudí a získávať nasledovníkov. Prestal používať svoje meno. Začal pouťívať nové meno - Tenebris, ako temnota a tma.

Spoiler:

Chodil po svete a hľadal takých, ako on. Po nejakej dobe zhromaždil celkom veľkú skupinu - stal sa lídrom uctievačov noci. Stali sa obávanou sektou po celej zemi zla. Takmer nikto sa im neodvážil postaviť. Chodil po svete a získaval moc a vplyv. V momente, keď boli na vrchole moci boli nezastaviteľní. Dodnes sa rozpdávajú legendy o moci uctievačov noci v dobách, keď noc ovládal Tenebris. V dobe, keď Laus vystúpil z úzadia sa rozhodol konečne pomstiť sa. Zorganizoval proti nemu atentát. Vražda Lausa bola len na ňom. Jeho sekta napadla sídlo Lausa. Jeho prisluhovači bojovali a on sa vydal za Lausom. Plány b oli múdre a sila uctievačov tm obrovská, no proti moci Lausa zlyhali. Cieľavedome šiel za svojím protivníkom a nič, okrem neho ho nedokázalo zastaviť. Jeho moc bola vtedy na vrchole, už nikdy – predtým, ani potom nebol taký silný. Z dlhého a nemilosrdného boja však víťaz nevzišiel. Tenebris Lausa nenávidel celou svojou čiernou dušou. Dodnes preklína ten jeho ľahostajný úšklabok. Laus však bol zaskočený jeho silou a takmer na to doplatil. Prisluhovači noci takmer všetci zomreli a on priznal porážku. Laus ho síce nepremohol, no Tenebris nezvíťazil, čo bral ako porážku. Následkami toho boja stratil obrovské množstvá energie, ktoré sa mu už nikdy neobnovili. Nikto nikdy nebol tak blízko likvidácie zla, ako on. Nedokázal však Lausa premôcť, zlyhal a ustúpil. Dodnes sa medzi tou hrśtkou múdrych, ktorý sú nespokojný s Lausovou vládou rozprávajú mýty o tomto súboji. Laus, neporaziteľný tyran našiel súpera, ktorý sa mu dokázal postaviť a nezlyhal, ale nedokázal vyhrať a utiekol do temnoty. Týmito činmi sa stal takpovediac historickou osobnosťou.

Spoiler:

Sklamaný opustil zemský povrch a utiekol do jaskýň. Po nejakej dobe si tam vybudoval sídlo. žil tam stovky rokov. Zdokonaľoval sa vo svojej mágií a zabudol na to, čo je to radosť. Po nejakej dobe zabudol aj svoje pôvodné meno. Znenávidel smiech, radosť a zo všetkého najviac svetlo. Prežil veľmi veľa temných cvíľ, často dokonca uvažoval a samovražde. Veľmi dlhý čas žil v úzadí, no dospel k rozhodnutiu, že je čas konať. Chodí po svete a skúma zmeny, ktoré sa udiali. Zistil, že ľudia si pamätajú na tú hrôzu, čo šíril, keď bol s uctievačmi noci na vrchole moci. Mnohí sa dodnes trasú pred vojnou, ktorú viedol s Lausom. Sklamaný však zistil, že nikto si už nepamätá na to, akým hrdinom kedysi bol. Svet sa zmenil, nové technológie ho obrátili naruby. Tenebris však nemal rád tieto tehnológie a priahoľ po ich zničení. Jedna, s mála vecí, čo si zo svojho pôvodného života pamätal bol smiech jeho ženy, na ktorý rád spomína. Táto spomienka mu dáva silu rovnako, ako jeho náboženstvo. V zemi zla získava vplyv a snaží sa proti Lausovi vyvolať vzburu. Je odhodlaný nájsť mocného spojenca a navždy svet zbaviť toho prekliateho tyrana.

Spoiler: