Victor van Piere

Meno a priezvisko : Victor van Piere
Vek: vyzerá na 25
Pohlavie : Muž
Hodnosť : Laus
Schopnosť: Live Industria
Techniky: -
Štýl boja : boj s mečom
Povaha: Victor je celkom pekný optimista a realista , nič preňho neni nereálne . Možno sa zdá , že by neublížil ani muche , no skúste ho naštvať a uvidíte.
Obľúbené: Má rad pokoj , keď je všetko v normále a najmä jedlo to zo srdca miluje .
Neobľúbené: Nepokoje , pocit hladu , hluk , a hlavne hadov , ako sa niečo bez nôh môže hýbať fuj!
Strach: Asi najviac s hadov ale neni ťažké sa ich zbaviť.
Vybavenie: Kráľovský meč , ktorý obsahuje časť jeho schopnosti ( meč je v podstate živý a počúva len mňa) - nosím ho na chrbte...Kráľovské brnenie ochraňuje len pred fyzickými útokmi.

vybavenie:

Minulosť: Keď som bol malý vychovávali ma len cudzí ľudia. Nemal som žiadnych priateľov, jediný moji kamaráti boli sluhovia a slúžky. Žil som na zámku. Zámok mal obrovskú záhradu kde som sa hrával so sluhami. Hrával, teda keď som mal voľno už od malička som sa musel eticky vzdelávať a tak som nemal čas sa hrávať vonku. Každú noc my slúžka čítavala rozprávku na dobrú noc a niekedy mi povedala aj o mojom otcovi a o mojich súrodencoch, ktorých som nikdy nevidel a dokonca ani nevedel kde sú. Jediné čo som vedel bolo to, že nám mama zomrela a že sme boli rozdelení neviem prečo. A takto to išlo stále dokola, možno pár krát sa stalo, že som sa hrával vo veľkej záhrade ináč som ju používal len na učenie keď bolo pekné počasie. Ako roky leteli rástol som stával som sa vzdelanejším. Keď nastal čas a dosiahol som vek 18 rokov mal som ísť do zámku nášho otca. Prišiel som pred hrad vstúpil dovnútra až bližšie ku trónu kde stál môj otec, videl som tam aj svojho brata a neskôr prišla aj moja sestra. Otec vyzeral vyčerpaný a smutný. Keď sme tam všetci stály zrazu sa obloha zatiahla a ja som pocítil všetko to dobré na zemi, cítil som sa silnejší ako predtým, videl som všetky rodiny, ktoré sa smejú majú sa radi, ľudí, ktorý si pomáhajú a keď som pozrel na môjho brata uvidel som ako sa okolo neho točí temný tieň, zlo! Vtedy som videl otca naposledy, použil mocné kúzlo a zem sa rozdelila na tri časti a ja som vládol zemi dobra. Na začiatok som sa čudoval že práve ja som mal vládnuť tejto zemi síce nepatrila medzi tie najväčšie starostí som mal dosť. Prvé čo som urobil bolo zrušenie premyslených oblastí lebo znečisťovali nielen atmosféru ale aj blízke lesy a to búrilo lesné tvory, ktoré tam žili už niekoľko sto rokov. Keďže v zemi sa dvihlo poľnohospodárstvo lesné bytosti mali väčšiu moc na ochranu svojich domov. Ďalej som dal postaviť najväčšiu akadémiu, kde sa budú ľudia učiť zdokonaľovať svoje schopnosti, keďže po rozdelení zeme na tri časti s niektorý ľudia rodili so špeciálnymi schopnosťami ako napríklad ja. Stalo sa to raz keď som sa nachádzal v knižnici a stál som na veľkom rebríku a stále som nedočiahol na knihu a tak som ruku načahoval až som sa načiahol moc a z rebríka som padal na zem keď som zrazu ucítil ako ma niečo drží nad zemou, vtedy som bol silný realista a nechcelo sa mi veriť že to dokážem. Popieralo to všetko čo som sa učil ale musel som si na to zvyknúť a časom som to bral aj ako dar. Akadémii sa darilo, mala veľký úspech. No nastali zlé časy, keďže sa priemysel značne obmedzil ekonomika upadala. Musel som jednať a tak sme vytvorili nové mesto ktoré malo byť znak nového sveta, celkom to aj pomohlo ale priemysel sa musel obnovovať a tým padalo poľnohospodárstvo a to spôsobovalo značné nezhody medzi lesnými tvormi. Nepokoje vyvrcholili keď príšery s temného lesa napadli zem elfov a kompletne ju zničili. Ale nepokoje neprestávali a príšery s temného lesa zaútočili na sever. Na tom som ihneď dostal správu od kráľa ľadových medveďov kde ma ich kráľ nútil jednať. A tak som zahájil plán zvolí sa pán lesa a ten bude dohliadať na to aby príšery s temného lesa už nespôsobovali takéto nepokoje. Kandidáti na tento post boli Ferre, mocná čarodejnica a kráľ ľadových medveďov. Nakoniec som vybral Ferre-ho a ten okamžite jednal bolo vidieť, že to bola dobrá voľba. Porazil temné príšery a spoločne sme ich do lesa zakliali mocnou kliatbou. Mocná čarodejnica to brala s tej zléj strany a po niekoľkých prehováraniach nech neurobí niečo čo by ľutovala odišla a usídlia sa do lesa. Ľadový kráľ odo mňa žiadal reparácie pre svoju krajinu, pretože to bola že vraj moja vina a tak som odmietol. Na druhý deň vyhlásil zeme dobra vojnu. Hovoril som mu nech nerobí blbosti ale aj tak sa vzpieral. Vtedy som sa naštval a do vojny povolal všetky ozbrojené sily a jeho vojakov sme kompletne zničili. Uväznil som jeho palác a jeho zem medzi obrovské ľadovce aby sa odtiaľ nikto už nedostal. Usídli som sa na svoj hrad a tam trávim život dodnes...

Avatar: